Moje skúsenosti s deťmi so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami

Skupina bola vedená nondirektívne, v rogeriánskom duchu, pričom psychologička mala úlohu facilitátora. O svoje skúsenosti sa delili rodičia, učiteľky aj študentky. Práve táto rôznorodosť bola veľkým obohatením. Každý priniesol inú skúsenosť, iný pohľad a svoj vlastný príbeh. Vznikol tak priestor na počúvanie, premýšľanie, vzájomné pochopenie aj nové pohľady na situácie, s ktorými sa stretávame v rodine či pri práci s deťmi.

A po celý čas boli s nami aj kone.V pokojnom prostredí pod Javorinou sa voľne pohybovali v našej blízkosti a vytvárali atmosféru pokoja, bezpečia a spomalenia. Ich prítomnosť účastníci vnímali veľmi intenzívne – ako niečo, čo prirodzene prináša uvoľnenie a lieči dušu svojou blízkosťou.Práve spojenie človeka, skupiny, prírody a koní vytvorilo atmosféru, v ktorej bolo možné nielen hovoriť, ale aj jednoducho byť.Na záver psychologička poďakovala všetkým účastníkom za otvorenosť, autentickosť a odvahu hovoriť aj o témach, o ktorých sa často nahlas nehovorí. Skupina zostáva otvorená.Na ďalšie stretnutie môžu prísť aj noví ľudia, ktorí chcú zdieľať svoje skúsenosti, načúvať druhým a obohatiť sa navzájom.Mosty medzi svetmi vznikajú vtedy, keď sa stretnú ľudia, ktorí sú ochotní počúvať – a niekedy k tomu stačí pridať prírodu a kone.